Život Prešova
online
online
Sánkari potrebujú novú dráhu, trenažér a asfalt nestačia
17.03.2008 Poprad
Vysoké Tatry 17. marca (TASR) - Slovenské veľhory, v ktorých vyrástli sánkarské legendy ako Mária Jasenčáková, by potrebovali aspoň 300- až 400-metrovú sánkarskú dráhu pre deti.\"Dobrého futbalistu bez ihriska nemožno vychovať, \" zdôraznil čerstvý nositeľ Ceny mesta Vysoké Tatry za celoživotný prínos pre šport, sánkar Walter Marx.
Pripomenul, že zničená sánkarská dráha v Tatranskej Lomnici mala v minulosti svetové parametre. Konali sa na nej domáce aj medzinárodné preteky. Najvýznamnejšími boli Svetový pohár v roku 1982 a preteky Družba o rok neskôr.
Na otázku ako vidí budúcnosť sánkovania v Tatrách odpovedal, že perspektívy nevidí príliš pochmúrne. Verí, že sa podarí dráhu v Tatrách postaviť. \"Sú dráhy aj bez umelého chladenia, postavené z laminátu. Napríklad Nemci majú dve takéto dráhy, majú tiež štyri umelo chladené sánkarské a bobové dráhy. Aj Tatrám by takéto zariadenie patrilo. \"
Marx konštatoval, že v súčasnosti sa snažia vychovávať reprezentantov od detí cez juniorov a dorastencov a budú to robiť aj naďalej. \"Dá sa trénovať aj na asfaltovej ceste, jazdiť na kolieskových saniach, takže deti dostanú základy, ale keď ideme von na umelo chladené dráhy, tak im trošku chýba cit pre rýchlosť, ktorú tam dosiahnu\". V Smokovci majú k dispozícii štartovací trenažér, takže deti naučia \"úplné základy\", ale môžu mať problém s ovládaním saní pri vysokých rýchlostiach.
Walter Marx (narodil sa 12. decembra 1942 v Žiline) ako funkcionár venoval pretekárskemu sánkovaniu celý život. V rokoch 1975-87 pracoval v organizačnom výbore medzinárodných pretekov Pohár Vysokých Tatier, ktoré sa konali na prírodnej dráhe z Hrebienka. Do roku 2007 bol šéftrénerom reprezentačného sánkarského družstva Slovenska.
Je úspešným a uznávaným funkcionárom aj v medzinárodnej sánkarskej federácii FIL. Od roku 1988 je členom technickej komisie umelých dráh. Päť rokov pôsobil ako medzinárodný tréner pre skupinu juniorov zo stredo- a východoeurópskych krajín.
Pripomenul, že zničená sánkarská dráha v Tatranskej Lomnici mala v minulosti svetové parametre. Konali sa na nej domáce aj medzinárodné preteky. Najvýznamnejšími boli Svetový pohár v roku 1982 a preteky Družba o rok neskôr.
Na otázku ako vidí budúcnosť sánkovania v Tatrách odpovedal, že perspektívy nevidí príliš pochmúrne. Verí, že sa podarí dráhu v Tatrách postaviť. \"Sú dráhy aj bez umelého chladenia, postavené z laminátu. Napríklad Nemci majú dve takéto dráhy, majú tiež štyri umelo chladené sánkarské a bobové dráhy. Aj Tatrám by takéto zariadenie patrilo. \"
Marx konštatoval, že v súčasnosti sa snažia vychovávať reprezentantov od detí cez juniorov a dorastencov a budú to robiť aj naďalej. \"Dá sa trénovať aj na asfaltovej ceste, jazdiť na kolieskových saniach, takže deti dostanú základy, ale keď ideme von na umelo chladené dráhy, tak im trošku chýba cit pre rýchlosť, ktorú tam dosiahnu\". V Smokovci majú k dispozícii štartovací trenažér, takže deti naučia \"úplné základy\", ale môžu mať problém s ovládaním saní pri vysokých rýchlostiach.
Walter Marx (narodil sa 12. decembra 1942 v Žiline) ako funkcionár venoval pretekárskemu sánkovaniu celý život. V rokoch 1975-87 pracoval v organizačnom výbore medzinárodných pretekov Pohár Vysokých Tatier, ktoré sa konali na prírodnej dráhe z Hrebienka. Do roku 2007 bol šéftrénerom reprezentačného sánkarského družstva Slovenska.
Je úspešným a uznávaným funkcionárom aj v medzinárodnej sánkarskej federácii FIL. Od roku 1988 je členom technickej komisie umelých dráh. Päť rokov pôsobil ako medzinárodný tréner pre skupinu juniorov zo stredo- a východoeurópskych krajín.
www.ZIVOTPO.sk
